Zbadal som tie najkrajšie oči na svete. Najprv letmé pohľady, pár slov na zoznámenie a už som sa v tom viezol. Nedokázal som myslieť na nič iné, len na ňu. Všade kam som sa pozrel, videl som tie krásne, usmiate oči. Potom prišlo krátke odlúčenie...Osud však asi chcel, aby sme sa znovu stretli. Vtedy som už nemohol odolať a urobil som krok, na ktorý sme asi čakali obaja. Objal som ju, pobozkal a povedal jej, že nedokážem myslieť na nič iné len na ňu. Vzplanula v nás láska a vášeň. Vyjadriť lásku slovami je dosť ťažké, pretože slová ako ľúbiť a milovať, nedokážu vyjadriť to teplo okolo srdca, ktoré cítime pri myšlienke na milovanú osobu. Túlal som sa životom, len tak bezcieľne. Občas nejaká známosť, ale stále mi niečo chýbalo. Cítil som prázdnotu, hľadal som zmysel života, avšak stále márne...Teraz ďakujem osudu za tú náhodu, pretože som neuveriteľne šťastný. Konečne necítim prázdnotu, moje srdce je plné lásky a šťastia. ONA ma berie takého aký som, aj keď mám od dokonalosti veľmi ďaleko. Ľúbime sa a plánujeme spoločnú budúcnosť, ktorá je síce nejasná, ale určite bude krásna. Čo na záver? Asi len malá rada. Nepozerajte sa do zeme, lebo ak miniete ten osudný pohľad, nikdy nenájdete svoje šťastie.
19. nov 2007 o 07:28
Páči sa: 0x
Prečítané: 115x
Poznáte to?
Stačí jediný pohľad a človeku sa rázom zmení celý život. Ten pohľad je krásny, spaľujúci, vzrušujúci. Rozumiete si aj bez slov a je to úžasný pocit, znova a znova nájsť v tých očiach to isté, to čo vás napĺňa pocitom nekonečného šťastia.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)